Ako veriť?

Túto otázku mi pred rokmi položil príbuzný, ktorý sa chystal  do "ľudského odpočinku". Do dôchodku. Chcem to skutočne vedieť! Ako veriť? A čo mám "z tej Biblie" vlastne pochopiť?
 
V prvom rade do cirkvi-tela nemožno vojsť organizačnými prostriedkami. V cirkvi-Kristovom tele teda nie je možné počúvať či hovoriť Božie prítomné Slovo na naplnenie Zákona bez Božieho Ducha, iba v rámci našich náboženských túžob či v miere našej kresťanskej kultúry (slovo kultúra pochádza zo slova kult). Do cirkvi-tela (Kristovho tela) teda nemožno vstúpiť bez Kristovho zavolania. On je Hlava a v Jeho ústach je ostrý dvojsečný meč, ktorý skúma pohnútky každého tela (človeka). Bez prijatia Kristovho plánu, ktorý nám je práve mocou Ducha svätého otvorený a predostretý, aby sme v ňom žili, nie je možné vstúpiť do Kristovej prítomnej akcie, do Kristových prítomných krokov viery. Viera: to je poznanie vôle živého Krista! Viera: to je chodenie v osobnom Kristu! Viera, to je Kristov zákon, napísaný Duchom Božím v našom srdci a pulzujúci v moci (v dýchaní) Ducha svätého v našej krvi. Viera, to je poslušný život v Kristu, ktorý bol ako jediný dokonale poslušný vôli svojho Otca a ktorý ju aj dokonalým spôsobom ako jediný mohol naplniť a naplnil. "Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane." ..." (Matúš 5,17- 18).

V cirkvi teda máme žiť v rámci Božej vôle v Kristu podľa Písma, vdýchnutého do našich sŕdc Duchom Božím, nie v rámci jej administratívneho usporiadania či zvykov. Kým človek žije "primerane veku tohoto sveta" (Efezským 2,2), nijaký skutočný záujem o cirkev Kristovo-telo nemá. Dovtedy chce Zákon napĺňať sám, a to podľa moci vlastnej vôle ako mŕtvu literu. Dovtedy má nanajvýš tendenčný, stranícky záujem o rímsko-katolícku, grécko-katolícku, evanjelícku, kalvínsku či inú cirkev v prvom rade v pozemskom chápaní jej organizovanosti, do ktorej patrí ako človek "mŕtvy vo svojich skutkoch". V tomto zmysle aj mne v nej bolo v cirkvi-organizácii podľa kritérií starého Adama dlho "veľmi dobre", pretože jej forma ma nijako nevyvádzala z mojich ľudských pozemských plánov do plánov Božích: do stále prítomnej vôle živého Ježiša Krista.

"Veriť v Kristu" je teda iné ako "veriť v kostole". Viera v kostole je dramatická, dramatizovaná. Viera v Kristu je však súčasne nebeská a reálna - je to chodenie po hadoch a zmijách. My máme žiť už v pozemskom čase "nebeský svet". Iná viera v Kristu neexistuje. Boh Otec nás iba "v Kristu Ježiši požehnal v nebeských veciach všetkým duchovným požehnaním" (Efezským 1,3). Nemožno  veriť v Kristu a súčasne žiť v prvom rade pozemsky, v pozemských zvykoch, reláciách a možnostiach. Starý Adam sa však rád skrýva do krovia rôznych slávnostných rúch, ba i do kresťanských doktrín. Watchman Nee v tejto súvislosti napísal o diablových zvodoch jasné  odhalenie. Zachytil v ňom tento krik pokušiteľa: Doktríny si nechajte! Ale ak začnete žiť v kresťanských princípoch, tu ma skutočne nazúrite!

Nehľadajme teda "milosť a pokoj" u ľudí", ba ani v svätých a čistých biblických doktrínach, pretože pokoj je iba tam, kde je stvorené nové nebo a nová zem v preddavku, v prítomnom vlomenom Božom kráľovstve s Kristom uprostred. Milosť a pokoj je iba v Kristovej živej cirkvi-tele. V Kristovom duchovnom dome, v Jeho živých kameňoch, svätom kňazstve, v Jeho organizme. Iba Ježiš Kristus vstal z mŕtvych do nového tela. A iba On, Boží Syn, nás svojím zmŕtvychvstaním znovuzrodil pre živú nádej...

Nedávno ma neskoro v noci cez bytový telefón známy ženský hlas naliehavo žiadal: "Viem, je už takmer  desať hodín večer, ale musím sa s vami podeliť o svoje šťastie a o svoju prebudenú živú nádej! Som slobodná! Som v Kristu nový človek! Mám pokoj od Boha Otca a od Pána Ježiša Krista"

Predtým tá žena takmer dvadsať rokov trpela na chorobu, ktorá jej nedovoľovala vyjsť z bytu bez sprievodcu. Napokon mi ešte v ten večer tvárou v tvár povedala: "...a pochopila som ešte jednu vec! Nikdy sa nespoliehajme na nijakého človeka ako na svojho záchrancu! Toto poznanie je pre mňa teraz už veľmi dôležité!"  Donedávna bola v srdci prísnou liturgickou katolíčkou. Donedávna ešte hľadala záchranu "v mnohých svätých ľuďoch...".

Potrebujeme prežiť požehnanie výhradne "v Kristu Ježiši", a to v "nebeských veciach" a pre nebeské veci, nie /najprv!/ v pozemských veciach a pre pozemské veci starého Adama, i keby sa diali v najsviatočnejšom rúchu.

Práve tu sa stretávame s prudkým odporom mnohých v Kristovom ľude... Či nemusíme žiť? Či sa nemáme zodpovedne starať o svoje telá? O domácnosť, o svoju prácu? Starostlivosť o tieto veci je v Písme, samozrejme, uvedená, ale v biblickom rozmere a v biblickom poriadku. Ak máme čo jesť, čo piť a čím sa zaodiať, s tým sa uspokojme. Pavol na to upozornil svojho duchovného syna Timotea v osobnom liste: "A pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom, lebo nič sme nepriniesli na svet /a nepochybné je/, ani nič odniesť nemôžeme. Preto, keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojme. Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia. Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, a tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí. Ty však, človeče Boží, pred takýmito vecami utekaj..." ( 1.Timoteovi 6,6-11).

Môj príbuzný, ktorý sa práve chystal do zaslúženého ľudského odpočinku, počul, "čo je to za bohatstvo Jeho /Božieho/ slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily." (Efezským 1,18-19).

Božia moc otvorila oči slepému a uši hluchému.