Vodič sanitky pomáha zranenej žene.

"Čo sa mi to stalo?" bedákala v očiach.

Uhryzol vás lev!

"Asýrsky kráľ dal priviesť ľudí z Bábela, Kútu, Avvy, Chamátu a zo Sefarvajimu a osadil ich v samárskych mestách namiesto Izraelcov. Zaujali Samáriu a ostali bývať v jej mestách." ( 2.Kráľov 17,24).

Pochádzate z neveriacej rodiny. Váš otec bol funkcionárom Štátnych majetkov. Vozieval sa ako jeden z prvých v dedine na motorke. Pán ľudí, majiteľ ich životov! Báli sa ho. Nevypočitateľný, krutý človek! Ste jeho potomok. Učíte na vysokej škole, veľa cestujete. Ovládate jazyky, so študentami si rozumiete. Máte ďaleko od otcovho správania. Nikdy ste ho neschvaľovali. Vyjadrili ste sa voči jeho spôsobom aj verejne viackrát kriticky. Ale...

Ste napriek všetkému pohanka. Prepáčte mi túto priamosť. Ale plačete a nariekate v očiach a ja som povinný vám povedať celú pravdu. Pravdu, ktorá vyslobodzuje. V biblii sa nachádza presne takýto text: A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí!

"O čom to, prosím vás, hovoríte? Čakám na reakciu po injekcii...  Je mi zle! O čom to, prosím vás, vlastne hovoríte?"

Prešlo niekoľko mesiacov. Stretli sme sa na vidieckej pošte. Povedala: "Poďte so mnou..."
Vystúpili sme z jej auta na dvore medzi orgovánmi.

Viete, táto dedina je Samária. Kedysi tu žili kresťania. Boli to jednoduchí, ale tichí, kompromisní ľudia. A tak potom, keď sa tu nasťahovalo mnoho cudzích zo vzdialených miest, kde  panoval voči Bohu duch vzdoru, začalo sa aj v tejto dedine diať to, čo tých najstarších, a medzi nimi aj ojedinelých Lótov, trápi. Naposledy: vražda!

Teraz otvorím bibliu a prečítam vám verš z 2.knihy Kráľov, z 24. kapitoly. Bude to 25. verš. "Na počiatku svojho tamojšieho pobytu neuctievali Hospodina. Preto Hospodin poslal na nich levy, a tie ich zabíjali."

Čo sú to levy? Stačí, ak povieme: Je to sila. Kráľovská sila! Sila civilizácie, techniky, strojov. Sila...ľudskej pýchy. Do tejto dediny sa teda nasťahovali ľudia, ktorí nevzývajú Boha, ale majú so svojimi životmi už len vlastné plány.

Božia odpoveď: Táto dedina patrí mne!  Ale už roky a roky ju rušia hlasy cudzincov - hlasy ľudského vzdoru! Viete, čo sa stalo po tomto Božom zvolaní? A to práve v časoch, keď ste sa sem nasťahovali so svojím otcom...

Prečítam vám to:
"Potom prišli na druhú stranu mora, do krajiny Gerazénov. A hneď, ako vystúpil (Ježiš) z lode, vyšiel Mu z hrobov naproti človek nečistého ducha. Býval totiž v hroboch a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami." (Marek 5,1-3).

Ja som bol tým človekom!

Žil som v strašnom synkretizme. Môj otec bol farár, ale ja som slúžil cudzím božstvám. Naoko som uctieval Hospodina, vnútri svojich komôr však bohov a božstvám všetkých ľudských umení. Mal som rád alchýmiu mysle. To zvláštne svetlo ľudskej vystatovačnosti pri poznávaní tajomstiev našej duše. Miloval som "psychológiu človeka" a kokteil duchovného poznania, ktorému som však v hĺbke nerozumel. Neskôr však, "keď som uzrel zďaleka Ježiša, pribehol som a hodil sa pred Ním a skríkol som silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Syn Najvyššieho Boha?"

A Ježiš ma vyslobodil!

Zrazu som pred Ním sedel oblečený a pri rozume. A oblečený už iba v rúchu Jeho Pravdy a v rúchu Jeho Spravodlivosti, a tiež v rúchu Jeho Milosti a Pokoja. Keď som potom chcel chodiť za Ježišom podľa svojich túžob, "nedovolil mi to, ale povedal: Choď domov k svojim a zvestuj im, čo ti urobil Pán a že sa zmiloval nad tebou." (Marek 5, 6-7.15.19).

"Počula som o tom niečo... Napísali ste o tom knihu..."

Pán ma v tých dňoch vrátil na miesto, kde som vyrastal. Dedina hynula od levov. Boh sa postaral, aby sa tu vo vanutí Jeho Ducha začalo "vyučovanie zákonu Boha tejto krajiny" ( 2.Kráľov 17,27), ale...

Len niektorí z ľudu pochopili, prečo medzi nich prišiel práve taký kňaz, "ktorý bol kedysi odvedený do zajatia zo Samárie".

Nastal totiž čas, keď si Pán želá, aby ľud ďalej vyučovali tí, o ktorých hovorí vo svojej knihe prorok Joél:
"Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha." (Jóel 3,1-2/resp. v Kralickej biblii je to pričlenené k 2.kapitole).

Tie dni sú tu...

"Chcete povedať, že poznanie Božej vôle nemajú iba farári a kňazi, arcibiskupi atakďalej, ale aj obyčajní ľudia?"

Ja nič nechcem povedať -  svedčím iba o tom, čo počujem z Písma. Pán Ježiš to objasňuje: "Kto prichádza zhora, je nad všetkými. A kto je zo zeme, je zemsky a zemsky hovorí. Kto prichádza z neba, je nad všetkými a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma Jeho svedectvo." (Ján 3, 31-32). Pán Ježiš hovoril vždy iba to, čo počul od Otca. A kresťan, ktorý vyučuje, môže hovoriť tiež iba to, čo počuje od Krista v Jeho Slove.

Je to jednoduché, ak sme ochotní hovoriť jazykom svedectiev a nie jazykom zemskej múdrosti , zmiešanej s biblickými poučkami.

"Hovorí niečo Boh aj mne?"

Práve som vám to povedal ako svedectvo. Čítajte 2.Kráľov 17,25 a potom začnite uctievať Boha podľa Jeho Slova, podľa Jeho vôle. Celá dedina, v ktorej žijete, je dnes v synkretickom modlárstve - dokonca aj všetci kresťania! Sú ako tie národy, ktoré "si zhotovujú svojich vlastných bohov a ukladajú si ich do svojich domov na výšinách" ( 2.Kráľov 17,29).

Formálne síce "uctievajú aj Hospodina", ale v skutočnosti si "určujú spomedzi seba kňazov na výšinách. Tí im konajú službu v domoch na výšinách. Hospodina teda uctievajú, ale svojim bohom slúžia podľa zvyku národov, z ktorých boli privlečení." ( 2.Kráľov 17, 32-33).

Teraz je nevyhnutné, po prvé, vrátiť do každého domu pravú bohoslužbu!, a po druhé, vo všetkých kostoloch skončiť s formálnym uctievaním Boha. Boh nám jasne oznámil, čo od nás žiada: "Na zmluvu, ktorú som s vami uzavrel, nezabúdajte, a neuctievajte iných bohov! Len Hospodina, svojho Boha, uctievajte, a On vás vyslobodí z rúk všetkých vašich nepriateľov." ( 2.Kráľov 17,238-39).

Teraz už záleží na vás, i na každom človeku v tejto dedine, čo Bohu, nie mne, odpovie, a čo Mu odpoviete aj vy...