Dnes medzi nami vidíme deti ženy, ktorá nikdy nepochybovala, v akom príbytku, kým bola tu na zemi, žila. Vieme, že vyznávala: "Pane, Ty si býval naším príbytkom od pokolenia do pokolenia. Prv, než sa vrchy zrodili, než boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až naveky." (Žalm 90,1-2). Kdekoľvek táto žena žila, všade vedela: Tu je Boh! Tu je môj prítomný Spasiteľ! To bolo jej vyznanie. A aj keď sa počas svojich ťaživých dní veľa naplakala, nikdy to nebolo bez Božieho svetla. V jej slzách svietili jantáre Božej lásky. V jej slzách svietili múry nového Jeruzalema, hradby s dvanástimi bránami, na ktorých žiarilo "dvanásť anjelov s napísanými menami, menami dvanástich kmeňov synov Izraelských" (Zjavenie Jána 21,12), kým hradné múry mesta mali zasa "dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov." Žiť medzi učeníkmi a poslami Ježiša Krista!  To bol jej život a  celý jej zákon: Ja radovať sa budem v Hospodinu, Bohu mojej spásy!

Videli ste už v živote také slzy? Zdá sa, že slzy každého človeka sú vždy čisté. Nie je to pravda. Nie každý plač je očistený krvou a krížom Ježiša Krista. Táto žena však počula už v detstve, pod ťažkou rukou svojho starého otca: Neplač! Mal maďarskú národnosť a v tom čase pracoval ako dozorca v jednej z košických väzníc. A ona práve od tohoto mocného muža, o ktorom si ako dieťa sotva štvorročné myslela, že má kľúče od života i smrti, počula to zvláštne a mimoriadne slovo, ktoré sa stalo pečaťou nádeje celého jej utrápeného života: Neplač! Veď vstal z mŕtvych Tvoj Spasiteľ!

Áno, my musíme pred svojím Tvorcom vyznať: "Do prachu vraciaš človeka a vravíš: Vráťte sa, ľudskí synovia!" (Žalm 90,3). Lenže to "vráťte sa!" znamená pre veriaceho človeka výzvu už tu na zemi: Vráťte sa ku mne, svojmu Tvorcovi! Pretože Ja žijem, aj vy budete žiť!

Inak, v odpore voči Bohu a Jeho svätým výzvam je v tomto živote všetko len márnosť. Len zmar a prach. Bez Boha sme ničím a nikým, veď iba v Bohu máme svoje bytie. Kto to vie, je šťastným človekom...

Milé deti, ste už dospelí ľudia. Dnes som sa k vám prihovoril preto, aby ste boli stále ubezpečení, že vaša matka bola aj vo svojich slzách šťastná a blahoslavená žena. A takí ste aj vy.

Veď viete rovnako, ako to vedela po celý svoj život ona, že váš Tvorca žije.